lambiguous

sú čierne uhlíky

s polčasom rozpadu nekonečno

tlejú bez ohňa

v mrazivej peci duše

sú nafukovacie balóny

ktoré nikdy neprasknú

vznášajú sa bez vetra

stále nad hlavou

sú hlboké mláky

ktoré nikdy nevyschnú

tmavejú sa bez odrazu

na kraji cesty

udy pozná tie hlboké mláky na okrajoch dlhých ciest. zívajú na neho spoza okna, keď sa vracia domov posledným nočákom. vystúpi pred technopolom a tam vidí celé mláky mlák, celé kanále kanálov. šepot postrácaných kľúčov, zmeškaných autobusov a zabudnutých priateľov. nárek riek. čľap, čľap, neplač! udy sa to už naučil. vymenil slané slzy sklamaného supermana za sladkú svojvôľu strateného spasiteľa. momentálne sa má fasa. tak nech mu to vydrží, čo poviete?